História
Spadá hlboko do minulosti, až do keltských čias a spája sa s oslavou konca keltského roka. Koniec tohto roka pripadal na noc z 31. Októbra na 1. Novembra, Kelti tento deň vnímali ako čas kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Verili, že duše zomrelých sa v tento deň vracajú na zem, a tak ukazovali mŕtvym cestu – zapaľovali sviečky. Keltská a Slovanská kultúra sa na našom území veľmi prelínala. Aj Slovania slávili tento sviatok, avšak s príchodom kresťanstva, kedy boli pohanské zvyky zakazované alebo nahrádzané, došlo k nahradeniu a to sviatkom všetkých svätých – dušičky. Pravdepodobne k tomu prišlo niekedy v desiatom storočí po Kristovi. Určité prvky si však tento sviatok uchoval v podobe návštev cintorínov, spomínaní a zapaľovaní sviečok. Na hroby sa dodnes pokladajú kytice a vence, ktoré symbolizujú vieru vo večný život.
Súčasnosť
V deň dušičiek si spomíname na našich zosnulých príbuzných a priateľov. Navštevujú sa cintoríny, ktoré bývajú plné sviečok, kytíc a dušičkových vencov. S návštevami cintorínov sa spája akási zvláštna smútkom naplnená nálada. Všetko sa začína u sviečok prípadne kúpou spomienkových vencov. Niektorí z nás si však dajú tú prácu a dušičkový veniec si vyrobia sami a súčasne s jeho výrobou doň prenesú určitú spomienku na milovanú osobu.
Pridať komentár