Po smrti sa človek „stane lesom“
Túto predstavu najčastejšie vyvoláva na prvé počutie pojem prírodné pohrebníctvo. Občas sa mu hovorí aj EKO – pohrebníctvo, čiže alternatívny smer šetrnosti k životnému prostrediu.
Ekológia samotná nebola motívom k vzniku tejto alternatívy. Na začiatkoch stáli obavy starších ľudí presnejšie obyvateľov Britských ostrovov, že bude o ich hroby nepostarané, že budú zanedbané a zabudnuté. Základom je tvoriť čo najmenej a nechať starostlivosť na prírodu. Myšlienka prírodného pohrebníctva sa za posledných 20 rokov rozšírila do celého sveta. V prostredí prírodných cintorínov, len s minimálnym zásahom ľudí jasnejšie pozorujeme akú úlohu zohráva príroda. Prírodné prostredie má z cela jasne uvoľnenejšiu atmosféru, dovoľuje nám voľne sa nadýchnuť a je nám dôverne známe.
Pri vytváraní obradov v prírodnom pohrebníctve sa v prvom rade dbá na to, čo je pre ľudí zmysluplné, aké majú preferencie a potreby. Je pre nich vytvorený priestor na to aby si oni sami určili priestor na to, aby si oni sami určili mieru zapojenia sa do príprav samotného priebehu obradu. Prvou iniciatívou prírodného pohrebníctva v našich končinách je česká nezisková organizácia Ke kořenům. V spolupráci so Správou pražských cintorínov založili prvý český prírodný cintorín Les vzpomínek v Prahe. Popol zosnulých je ukladaný ku koreňom stromov bud priamo, teda vsypom alebo v rozložiteľných urnách.
Srdcom lesa je obradné miesto s umeleckým dielom, ktoré je možné naplniť vodou a na jej hladine zapaľovať plávajúce sviečky. „Les spomienok“ je duchovne otvorený a obrad môže aj nemusí byť cirkevný, môže ho viešť ktokoľvek z pozostalých. Ďaľšou hodnotou, ktorá je v lese spomienok, je dostatok času. Pozostalí tu môžu pobudnúť tak dlho, ako potrebujú, nie sú limitovaní 15-20 minútami ako v sieňach krematórií…
Les spomienok je teda priestorom pre posledné priania, spomienky, no hlavne priestorom pre živú prírodu.
Pridať komentár